Nedeľný zápas mal zvláštny náboj nielen pre to, že obom tímom išlo v prelínačke o jediné postupové miesto do Kvalserien (2 posledné tímy Elitserien Timrå a Djurgården doplnili prvé tri tímy Allsvenskan, o ďalšie miesto v baráži sa bijú ďalšie 4 tímy v poradí), ale aj to, že mestá Malmö a Rögle delí od seba len niekoľko desiatok kilometrov.
Hneď po príchode ma zaujalo parkovisko, ktoré bolo umiestnené rovno na poli vedľa komplexu budov a multifunkčnej arény (situovaná pár km od centra mesta). V štandarde so severskou tradíciou bolo samozrejme spoplatnené - sumou 50SEK a keďže švédsky parkovací automat postupne odmietol karty v poradí 1) VISA, 2) V ELECTRON a 3) MASTERCARD, dali sme najbližšiemu Švédovi za parkovaciu kartu 10EUR a vybrali sa na hokej.
Malmö Arena (r.2008) ako jeden z najmodernejších štadiónov vo Švédsku (kapacita 13 500) bola slušne zaplnená i snáď tisíckou fanúšikov hostí, vhodne dopĺňajúcich takmer 9 tisícovú návštevu (druho)ligového stretnutia (cena lístkov na státie začína na 10, na sedenie na cca 15eur). K samotnej Aréne môžem len superlatíva = fantastické ozvučenie, výborná akustika, pohodlné sedačky, bohato vybavené press centrum (i keď s obsluhou nehovoriacou anglicky, čo je v dánsko-švédskom pohraničí skôr raritou) a výborná pred-zápasová show, ktorú môžem porovnať snáď s akýmkoľvek špičkovým štandardom (viď ukážka z iného zápasu)
Minúty pred úvodným buly boli vďaka efektnému nástupu domácich podporovaných hlučným publikom veľkým zážitkom a ako sa neskôr vďaka kvalite hokeja ukázalo, nič to už neprekonalo. V slovenskej lige sme mali možnosť vidieť niekoľko hráčov zo švédskej druhej ligy (Kraft, Gellerstedt) a môžem skonštatovať, že úroveň hokeja v tejto súťaži sa podľa mnou videného zápasu nevymyká štandardom, ktoré obaja predvádzali túto sezónu v Poprade. Allsvenskan je pomerne pomalá, hráči sú bojovní, no málo technicky zdatní a góly pramenia najmä z chýb než krásnych útočných akcií. Avšak je vidieť, že hráči makajú k svojim možnostiam a diváci cítia a vedia oceniť.
Malmö, napriek tomu, že nie je v najvyššej súťaži, patrí medzi najbohatšie kluby vo Švédsku a podľa zostavy by mohol konkurovať kde komu. V tíme dominuje talentovaný Linus Klasen, ktorý ešte vlani hral za Nashville a na ľade bol kráľom tak ako Pálffy v slovenskej extralige. V bráne mali domáci Fína Hannu Toivonena, tiež známeho z pôsobenia v NHL. Medzi ďalších známejších hráčov patrí nemecký reprezentačný útočník Alexander Barta, dánska legenda Mortem Green, či slovenská dvojica Ivan Čiernik (v sezóne 13b) a Miro Lažo (7b). Prvý menovaný Slovák však na zápas nenastúpil a druhý sa pre zmenu v pozícii 13-teho útočníka na ľad ani nedostal. Malmö malo po roku zase v tíme veľké mená, ale rolu favorita celej ligy vôbec nezvládlo.
Priestory Malmö Arena by si naozaj zaslúžili privítať ElitSerien. Kvalitné bufetové služby, bohatý fanshop, výborné projekcie na kocke, pohodlie pre divákov a búrlivá atmosféra, to všetko sprevádzalo nedeľný zápas. Na štadióne je vyhradený dokonca i sektor na státie pre početný domáci fanklub, ktorý svojich povzbudzoval chorálmi od prvej do poslednej minúty, ostatní diváci neustále tlieskali, aj pri najmenšom náznaku šance a aj vďaka fanúšikom hostí bola atmosféra vybičovaná na maximum. Badateľné bolo kultúrne prostredie, na chodbách sa stretávali fanúšikovia oboch tímov, čo je však vo vyspelom svete samozrejmosťou.
Suma sumárum, všetko okrem pofidérneho metra štvorice rozhodcov a poslabšej úrovne hokeja bolo skvelé. Mnohí na Slovensku to považujú za jediný rozhodujúci faktor, prečo divák navštívi športový zápas. Stačí však len to ostatné na hodnotný zážitok? No.. mne a ďalším vyše 8 600 divákom to stačilo na úplnú spokojnosť...
Malmö spečatilo svoj lepší výkon minútu pred sirénou gólom do prázdnej brány hostí a udržalo si malú šancu na postup do baráže. V utorok ju napriek výhre stratilo, práve na úkor Rögle. Piaty raz po sebe tak klub so špičkovým zázemím a zabezpečením nepostúpi do najvyššej súťaže. Mnohí tušili už v nedeľu, že domáci hrajú pred vlastným publikom posledný raz. Napriek črtajúcemu sa neúspechu však kompletné hľadisko vyprevadilo svojich dlhotrvajúcim standing ovation, hráči Malmö si podali so súperom ruky, pripravili divákom peknú ďakovačku a mohli sme ísť...
